Počuli ste už o hypovitaminóze? Pozor na nedostatok vitamínov
To, čo nazývame vitamín D, je v skutočnosti skupina zlúčenín, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú vitamíny D2 a D3. Obe tieto molekuly musia byť v organizme „aktivované“ a nepôsobia okamžite. Aké sú medzi nimi rozdiely?
Prirodzene sa nachádza v hubách rastúcich na slnku a v obohatených potravinách. Syntetický vitamín D2 vo výživových doplnkoch sa získava z kvasiniek. Práve preto si ho obľúbili najmä vegetariáni a vegáni. Jeho účinnosť a využiteľnosť je však asi o 1/3 nižšia.
Ide o živočíšny vitamín, ktorého zdrojom sú tučné ryby, ako napríklad treska, treščia pečeň, sardinky, makrela alebo losos. Nájdeme ho aj v rybom oleji, krevetách, ustriciach, hovädzej pečeni, vaječných žĺtkoch (od sliepok chovaných vo voľnom výbehu), masle, mlieku a ostatných mliečnych výrobkoch.
V pečeni sa pomocou enzýmu obe formy vitamínu D metabolizujú na neaktívnu formu – kalcidiol. Kalcidiol sa meria z krvi, keď sa stanovuje jeho hladina. Následne sa v obličkách mení na kalcitriol – aktívnu formu vitamínu D, ktorý ovplyvňuje rôzne procesy v organizme v závislosti od toho, kde a na aké receptory sa viaže.
Vitamín D má viacero dôležitých funkcií v organizme človeka. V prvom rade prispieva k udržaniu normálnej hladiny vápnika v krvi. Nedostatok vitamínu D postihuje najmä kosti a zuby. U detí spôsobuje krivicu, ktorá sa vyznačuje slabými a zdeformovanými kosťami.
U mladých ľudí a dospelých môže nedostatok vitamínu D vyvolať osteomaláciu – poruchu, ktorá spôsobuje krehké kosti a svalovú slabosť.
Jeho nízka hladina súvisí najmä u starších ľudí s osteoporózou, ktorá vyvoláva nerovnováhu v metabolizme kostí a zvýšené riziko zlomenín.
Vedecké dôkazy tiež ukázali, že vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, čo môže byť prospešné aj počas pandémie Covid-19.
Vitamín D sa dá prirodzene doplniť prostredníctvom výživy, najmä konzumáciou rýb, pečene, vaječného žĺtka alebo užívaním špecifických výživových doplnkov.
Autor článku: RNDr. Monika Halmová
Použitá literatúra:
HORÁK, P.: Vitamín D a jeho role v léčbě osteoporózy. New EU Magazine of Medicine, 2017/2018;10(4), s. 31 – 39.
JACKULIAK, P., PAYER, J. : Význam vitamínu D v diabetológii. Via practica, 2012;9(5), s. 201 – 204.
KOŠTURIAK, R., ŠKEREŇOVÁ, M., KLIKOVÁ, K. et al.: Polymorfizmy génu Gc a ich vplyv na koncentrácie vitamínu D a vybrané laboratórne parametre u našich pacientov. Alergie. 2017. 4: 233-242
JOLLIFFE, D. A., CAMARGO, C. A. Jr, SLUYTER, J. D. et al.: Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory infections: a systematic review and meta-analysis of aggregate data from randomised controlled trials. Lancet Diabetes Endocrinol. 2021 May; 9(5): 276-292.
LORENZEN, M., BOISEN, I.M., MORTENSEN, L.J. et al.: Reproductive endocrinology of vitamin D. Mol Cell Endocrinol, 2017; 453(3), s. 103 – 112.
TRIPKOVIC, L., LAMBERT, H., HART, K et al.: Comparison of vitamin D2 and vitamin D3 supplementation in raising serum 25-hydroxyvitamin D status: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr. 2012 Jun;95(6):1357-64.
